OK3KAP – OM3KAP
1949 – 2009
Peter Martiška, OM3PA, jún 2009
Vážené dámy, vážení páni, milí hostia a priatelia rádioamatéri!
V týchto dňoch si pripomíname 60. výročie založenia rádioklubu v Partizánskom. Chceme Vám stručne priblížiť históriu rádioklubu až po súčasnosť.
Z podnetu p. Alojza Kozáka, vtedajšieho vedúceho telefónnej ústredne firmy BAŤA, sa dňa 24. marca 1949 uskutočnila ustanovujúca schôdza záujemcov o rádiotechniku, rádioamatérstvo ako pobočka vtedajšieho spolku Československých amatérov vysielačov (ČAV). Patrili sme organizačne do krajskej pobočky ČAV, ktorá však okrem požadovaných hlásení novozaloženému klubu neposkytla žiadnu materiálnu ani metodickú pomoc. Zakladajúcimi členmi klubu boli: Alojz Kozák – predseda, Vladimír Sláma – podpredseda, Ján Baláž – tajomník, Michal Brokeš – pokladník. Na ustanovujúcej schôdzi boli prítomní aj neskorší aktívni rádioamatéri: Štefan Adamec a Ján Zuzula. Rádioklub sústreďoval v tom čase záujemcov o konštrukciu rádiových prijímačov na DV, SV a KV a o opravy už továrensky vyrábaných prijímačov, ktoré pri používaní elektrónok vykazovali častú poruchovosť. Na tento účel bolo zorganizovaných niekoľko kurzov, ktoré zabezpečovali hlavne Ján Zuzula a Michal Brokeš.
Zjazd ČAV sa uskutočnil v roku 1950 na Sliači a tohto zjazdu sa zúčastnili 3 delegáti z nášho klubu a dvaja mladí členovia ako pozorovatelia. Na základe výsledkov rokovania zjazdu na Sliači bol udaný ďalší smer vývoja činnosti na úseku rádioamatérstva zvlášť na Slovensku. Už v roku 1950 postupne klub prešiel pod ZK ROH, čo bol zastrešovací orgán v rámci materskej firmy. Dostali sme k dispozícii miestnosti pod slobodárňou č. 2, kde bola zriadená učebňa, dielňa a sklad. Tieto priestory sme takmer bezplatne užívali až do roku 1990, ku koncu obdobia už v obmedzených priestoroch. Tu boli urobené prvé kroky pre špecializované zameranie na rádioamatérske vysielanie na krátkych a veľmi krátkych vlnách. Až do roku 1951 sme mali k dispozícii informácie z časopisu KRÁTKE VLNY, ktoré vydával ČAV. V tom čase bolo takmer nemožné získať individuálnu rádioamatérsku koncesiu, ale všetko v klube smerovalo k tomu, aby to bolo čo najskôr. Začalo to náborom mladých členov a kurzom operátorov, výcvikom v príjme a vysielaní telegrafných značiek. Celkom 26 frekventantov dávalo nádej, že aspoň časť z nich v klube zostane natrvalo. Výcvik operátorov realizovali Michal Brokeš a Štefan Adamec.
Michal Brokeš, PO
Konštruktéri získali 5 stavebníc a pustili sa do stavby superhetov. Krúžok konštruktérov dlhú dobu viedol Ján Zuzula. Vzhľadom k tomu, že náš rádioklub bol prvým v bývalom Nitrianskom kraji, obracali sa na nás záujmové skupiny z Prievidze, Zlatých Moraviec, Topoľčian, Levíc a Komárna o pomoc a spoluprácu. Naši členovia boli pri organizovaní a zakladaní klubov v Zlatých Moravciach, Vrábloch, Leviciach a inde. Po vyškolení operátorov úspešne vykonali skúšky p. Adamec, Brokeš a Lacko. Vybavovali sa individuálne koncesie, čo bolo predpokladom, aby mohla byť zriadená kolektívna stanica. Dlhotrvajúce preverovanie, kádrovanie oddialilo vydanie povolenia na klubovú kolektívnu stanicu, a dočkali sme sa ho až v roku 1953. Dostali sme značku OK3KAP. V tej dobe už rádiokluby patrili do sféry ZVÄZARMU. Hneď ako bola prepožičaná rádioamatérska koncesia, bola realizovaná stavba vysielača pre triedu C a ako základné vybavenie tiež slúžilo inkurantné zariadenie z vojenských zásob: prijímač Torn Eb (Berta), prijímač 3 až 6 MHz – EK10 a vysielač SK10. Toto bolo sprevádzkované v krátkej dobe a už 18. 6. 1953 bolo nadviazané prvé telegrafné spojenie so stanicou OK1KPP z Rychnova nad Kněžnou. Operátor tejto stanice Lojza hlásil, že je to tiež jeho prvé spojenie. Našu klubovú stanicu obsluhoval Štefan Adamec OK3CAC – prvý ZO kolektívky. Zachovala sa aj fotografia tejto stanice aj s operátormi.
Štefan OK3CAC, Julo OK3GI
V letnom období 1953 mali naši rádioamatéri snahu zúčastniť sa Poľného dňa na VKV. Aj tu platí, že nie je dôležité urobiť spojenie, ale získať skúsenosti. Boli zachytené signály maďarských a moravských staníc a stanica OK3KAS, ale spojenie z kóty Baranie rožky, 600 m.n.m. sa nepodarilo nadviazať. Aj keď si odmyslíme ťažkosti s dopravou (sanitka 1202 Sedan), pobyt mladých a starších v prírode prispel k utuženiu kolektívu. Z toho vyplynulo poučenie, že príprava
musí byť omnoho lepšia ako doteraz. Použili sme inkurantný prehľadový prijímač od 24 do 170 MHz pracujúci v módoch CW a AM. Prijímač je funkčný dodnes. Ako vysielač boli použité sólo-oscilátory, ich nestabilita však neumožňovala urobiť spojenie. Nakoniec sa ešte ku koncu pobytu prehnala nad kótou búrka. Všetky
zariadenia boli plné vody. Sklamanie bolo veľké, ale už na druhý deň sa začali robiť plány, ako situáciu zlepšiť na PD 1954.
Poľný deň na Vtáčniku, lokátor JI24f
V roku 1954 sa pri príležitosti dňa rádia (7. máj) uskutočnila prvá výstava rádioamatérskych prác a konštrukcií. Vystavované boli exponáty členov klubu, ale aj iných záujemcov a tiež boli predvádzané rôzne meracie prístroje, elektrónky, ukážky prenosných vysielačiek a inkurantných zariadení z 2. svetovej vojny. Výstavu videlo viac ako 21 tisíc obyvateľov mesta a pracovníkov fabriky a žiakov škôl z Partizánskeho a okolitých miest. Pri príležitosti výstavy pracovala aj kolektívka v pásme 80m a robili sa propagačné spojenia. Do inventáru klubu pribudol novučičký SK10 – vysielač na 80m pásmo od priateľov z letiska Piešťany (Edo Maryniak, OK3MR). V tomto roku Julo Lacko OK3GI skonštruoval nové zariadenie ECO-PA 20W pre telegrafnú prevádzku. Karol Čongrády si splnil danú úlohu a poslal z vojenskej služby pre rádioklub 2 kufre rádiomateriálu z inkurantov. Rádioamatér a propagátor televízneho vysielania Ing. Karol Dillnberger, OK3ID osobne predvádzal možnosti TV príjmu na krajskej výstave rádioamatérskych prác v Nitre. To zaujalo mnoho našich členov klubu. Prvé miesto za konštrukciu vysielacej techniky vtedy získal na krajskej výstave Július Lacko, OK3GI.
V roku 1954 sa nám do rúk dostala dlho očakávaná literatúra pre rádioamatérov: Amatérska rádiotechnika I. a II. diel a Rádiotechnika I., II. a III. diel od Ing. Miroslava Pacáka ešte z roku 1946. Boli to inšpirácie pre realizáciu nových konštrukcií. Poľný deň 1954 priniesol prvé spojenia na VKV v pásme 86 MHz. Prvýkrát sa využila vynikajúca kóta Vtáčnik 1346 m.n.m. Celkom 37 spojení a 10. miesto na Slovensku. Spojenia na vyšších pásmach sa ešte nepodarilo nadviazať, ale smerovosť antén pri príjme bolo možné porovnávať. No v zlom počasí nebolo v silách nosičov vyniesť na kótu ťažké 90 kg NiFe články. V tomto roku hneď po PD 1954 sme zabezpečovali spojovacie služby pre STS Žabokreky, o čom píšu aj v Obrancovi vlasti. Ďalšia spojovacia služba sa uskutočnila pri spúšťaní vodovodu, kde bolo potrebné operatívne riadiť tlak v potrubí. Všetko prebehlo v poriadku a bola ocenená práca rádioklubu. Spojovacia služba prebehla v pásme 86 MHz. Výcvik brancov a ich záverečné skúšky dopadli dobre a niektorí z brancov posilnili po vojenskej službe rady klubu. V učilišti začal výcvik nových rádioamatérov. V roku 1955 na výročnej členskej schôdzi boli zhodnotené aktivity členov, ktorí v tomto roku zabezpečili znovu výstavu rádioamatérskych prác s 32 exponátmi, ale počet návštevníkov bol výrazne menší ako predtým. Medzi konštruktérmi vynikli Čongrády, Filo, Gavliak a Vrančík. V tom čase bol predsedom klubu Michal Brokeš. V tomto roku bolo veľa propagačných akcií s cieľom získať ďalších nových členov najmä z radov mládeže. Podarilo sa to pri akciách k 1. a 9. máju a tiež pri organizovaní I. celoštátnej spartakiády. V týchto rokoch pribudli do klubu Štefan Ďuríček, Pavol Bartók a Fero Cvičela. Zakrátko však odišli na vojenskú službu. Stanislav Červeňanský bol posilou klubu pri organizovaní výcviku mladých. Rok 1956 bol zaujímavý aj z toho hľadiska, že Slovenská televízia mala začať pravidelné vysielanie. Ešte predtým boli postavené dve 4-elementové smerovky na slobodárni č. 10, kde boli pokusy prijímať Ostravskú televíziu a pokusné vysielanie zo 110 m TV veže na Kamzíku. Pokusy s príjmom boli úspešné a potvrdené telefonátom do televízie, že aj napriek terénnym prekážkam na novom televíznom prijímači Leningrad máme kvalitný obraz. Písal sa dátum 3. november 1956 a spolu s 90 divákmi sme mali možnosť vidieť pravidelné vysielanie STV. Hymna ČSR, SĽUK a uvádzací ceremoniál sa vryli do pamäti všetkých prítomných. Televízna miestnosť na slobodárni č. 2 bola vždy plná a dobrí žiaci dostávali za odmenu vstupenky na večerné TV vysielanie. Mnohí Partizánčania to majú ešte v živej pamäti. Veľkým propagátorom TV príjmu bol vedúci krúžku Ján Zuzula. V tomto roku už máme v klube v prevádzke zariadenia na 5 rádioamatérskych pásiem od 160m po 15m CW a FONE. Prichádzajú prvé QSL za spojenia s inými kontinentami a poslucháčsky lístok z Nového Zélandu z pásma 7 MHz. Bežne sa robili spojenia na 20m pásme a súťažne sa pretekalo hlavne na 80 m FONE. Klub sa zapojil do súťaže OK krúžok. Celoštátny zjazd Zväzarmu sa konal v máji 1956 a delegátom bol Štefan OK3CAC.
Prvý TV prijímač značky Leningrad
Poľný deň 1956. Ráno 7. júla o 2:30 h bolo všetko na nohách pripravené na odchod. Nakladanie materiálu a výstup za pekného počasia. Časť materiálu (potraviny) bola dopravená na Vtáčnik pomocou padákov, ktoré dopravili členovia miestneho aeroklubu. Niektoré padáky s vakmi s hmotnosťou 150 kg bolo treba pracne dohľadávať. Nalietavanie lietadla bolo riadené zo zeme pomocou RF11. Spoľahlivá doprava koňmi z Lesnej správy Hrabičov bola zabezpečená. Od chaty Škurátka až na Vtáčnik to zariadil lesník p. Kicko a koníky Manci s Fuksom. Obsadili sme pásma 86 MHz (106 spojení), 144 MHz (2 spojenia), 220 MHz (9 spojení) a 440 MHz (13 spojení). Získavali sa prvé skúsenosti na týchto pásmach. Na tú drinu bolo urobených málo spojení. Zvoliť správnu taktiku v pretekoch je tiež dôležité. V tomto roku úspešne vykonali skúšky PO František Cvičela a Stanislav Červeňanský. Július Lacko OK3GI sa mal vrátiť z vojenskej služby, ale z dôvodu známych udalostí v Maďarsku mu to za „dobré správanie predĺžili“. Vplyvom udalostí v Maďarsku bolo rádioamtérske vysielanie v ČSR dočasne zastavené. Práve v čase, keď sme sa pripravovali na OK DX Contest. Ale fone závod 24. novembra už Michal Brokeš absolvoval a urobil 64 spojení. Rok 1956 sme uzatvorili výročnou členskou schôdzou, na ktorej nás aj pochválil krajský náčelník Ján Čemerička, OK3BJ.
Daniel Filo, Štefan Adamec, Poľný deň 1956
Rok 1957 nedal zaspať na vavrínoch a do práce boli úspešne zapojení Pavol Bartok OK3CCV, Fero Cvičela a Stano Červeňanský. Zodpovedným operátorom je Štefan Adamec, OK3CAC. Večerné stretnutia v dielni klubu inšpirovali Fera Cvičelu, aby sa dal do stavby všepásmového vysielača na KV pre prevádzku CW, FONE moduláciou so závernou elektrónkou a z výkonného PA s elektrónkou RS391 / Pa -150 W. Trvalo to síce dlhšie, ale nakoniec to úspešne aj za pomoci ďalších členov dokončil a vyzeralo to ako profesionálne zariadenie. Súprava bola doplnená o gramofón na vysielanie modulačných pokusov. Poľný deň sa tradične uskutočnil na Vtáčniku a podarilo sa urobiť dosť spojení v pásme 3,6 m, 2 m a 70 cm. Noviny Úderník priniesli o tejto akcii podrobný dvojstranový článok. Zaujímavosťou bola nočná kontrola z Krajského rádioklubu. Žeby sa chceli niečo od nás priučiť?
Pavol Bartók, OK3CCV, OK3CLK nw OM5BP
Rok 1957 nás zastihol pri veľmi dobrých podmienkach šírenia KV a bolo možné s malým výkonom robiť spojenia na veľké vzdialenosti. To už Štefan OK3CA vybavoval priestory na vrchnom poschodí hotela Spoločenský dom, kde vedľa učebne Autoškoly bola aj jedna miestnosť pre rádioklub. Tu bolo pekne vybavené pracovisko, kde bol RX Lambda 5, Ferov vysielač na všetky pásma a v zálohe bol ešte starší vysielač s výmennými cievkami. Anténa Windom 41 m dlho slúžila a bola natiahnutá z hotela na internát. Pracovisko VKV bolo doplnené stabilnou anténou YAGI 13 elementov s rotátorom a navigáciou podľa selsynov. Konštrukčne sa na tom podieľali Pavel OM3CCV a Fero Cvičela, ale aj ďalší. Treba podotknúť, že rotátor je funkčný dodnes a predtým slúžil na miešanie gumárenských zmesí. Neskôr bol použitý na točenie antény 2 el. QUAD na KV. Do klubu prichádzajú noví členovia, ktorí študujú na stredných školách. Medzi nimi je Milan Horváth, teraz OK3CDN a mnoho dievčat, čo je lákadlom pre ďalších operátorov. Dievčatá do klubu priniesli úplne iného ducha. V dielni často boli dlhosiahle odborné debaty zväčša k problematike rádioamatérstva, ale občas sa zabŕdlo aj do inej témy. Manželky netrpezlivo očakávali svojich mužov až okolo polnoci. Dozvedáme sa, že Janko Čemerička OK3BJ odchádza z funkcie náčelníka KRK v Nitre. Dúfame, že nový náčelník KRK Vojto Lipták, OK3YE nám bude ešte viac nápomocný. Výročná schôdza stanovila nové úlohy pre rok 1958. Poľný deň prebehol v dobrej pohode, aj keď výsledky mohli byť lepšie. Objektívne príčiny sa vždy našli.
Rok 1958 sme zhodnotili pozitívne, v rámci možností sa skoro všetky úlohy v klube splnili. Výročnú schôdzu podporil aj náčelník KRK Vojto Lipták OK3YE. V roku 1959 sa využili najlepšie podmienky šírenia KV a urobilo sa množstvo spojení najmä na vyšších pásmach. Poľný deň sa odbehol v pohode, ale bolo iba 12 účastníkov. Zistilo sa však, že menej je niekedy viac. Darilo sa dobre. V roku 1960 počas PD z Vtáčnika boli veľmi nepriaznivé poveternostné podmienky, keď napadol sneh a v nižších polohách výdatne pršalo. Teplota bola len +2°C, fúkal vietor a mnoho členov sa zapovedalo, že na Vtáčnik nikdy viac nevystúpi. Niektorým sa toto predsavzatie podarilo dodržať. Nový člen klubu Ivan Haba skonštruoval zosilňovač pre Chatu Ondrej, ktorá bola prírodným oddychovým centrom pre Partizánčanov a ich ratolesti, prichádzajúcich počas voľných chvíľ za oddychom. Rok 1960 uzatvárame 8. novembra výročnou schôdzou. Všetko beží podľa osvedčeného scenára, občasné stretnutia v klube a smelé plány. PD 1961 sme na základe predchádzajúceho roku vynechali, buduje sa nové QTH na hoteli. Okrem KV tu je aj pracovisko s rotary anténou pre pásmo 145 MHz. Novým náčelníkom klubu sa stal Daniel Filo. V tom čase už plne fungujú súkromné stanice OK3GI, OK3CCV a OK3CAC a to sa prejavilo aj na činnosti klubu. Tú zachraňuje len Michal Brokeš, úspešný závodník na 80m fone. V týchto rokoch sa mnoho členov klubu oženilo, dievčatá sa povydávali a odišli mimo mesta, takže útlm činnosti je namieste.
20. mája 1962 má kronikár 37 rokov, takže sa to poriadne oslávilo. Počasie na PD neveští nič dobré, PD sme odbehli zo stáleho QTH a tých 37 spojení slúžilo len na odskúšanie zariadenia. To by sa kontestovalo z izby hotela, kde čašníčky nosia dobre vychladené pivo priamo do hamshacku! V roku 1963 sme u amatérov zaznamenali prírastky do rodín. Amatéri majú samé dcéry, a preto sa na klubových schôdzach pilo len symbolicky – asi zo smútku. PD sme odbehli v pohode, tých 123 spojení bolo dobrých na 1. miesto v okrese.
Rok 1964: Rádioklub už naplno funguje nielen na slobodárni č. 2, ale aj na hoteli v teple, v kultúrnych podmienkach a s funkčnými zariadeniami. Fero Cvičela prehral stávku, keď nechcel veriť, že Peter urobí po sebe šnúru Japoncov na 21 MHz. Bolo ich viac a aj na Windomku to chodilo výborne. PD sme zvládli v pohode za veľmi dobrých poveternostných podmienok, takže si nebolo na čo sťažovať. PD sa zúčastňovali aj mladí nádejní operátori Dušan Adamec a Vlado Bužek a tiež Vašek Božidar. Novovybavená učebňa pripomína školskú triedu a slúži pre výcvik nových amatérov. Dokonca máme aj nové lavice a stoličky.
Peter Martiška, OK3CGI nw OM3PA, 1967
V prvých februárových dňoch prišiel do klubu ohlásiť prestup Peter Martiška, OK3CGI z klubu v Nitre OK3KRN. Našiel si prácu v energetike a dúfali sme, že do klubu donesie novú energiu a ako prevádzkového operátora po ZVS ho zapriahneme do roboty. V apríli 1965 poctili náš klub návštevou vzácni hostia z Ústredného rádioklubu v Prahe v zložení plk. Oldřich Filka, OK1ANK – náčelník spojovacieho oddelenia ÚV Zväzarmu a tajomník URK, so svojím pobočníkom. Všetko sme im ukázali, v tom čase sme mali 30 nových mladých frekventantov, ktorých viedol Michal Brokeš a Štefan Ďuríček školil 15 brancov. Okrem iného im chutilo aj domáce pivo z topoľčianskeho pivovaru, ktoré sa vraj vyrovná aj Budvaru. Návšteve predchádzalo generálne upratovanie a bolo skonštatované, že by takéto návštevy mohli chodiť častejšie. V tomto roku úspešne ukončili kurz OL dvaja mladí Dušan a Vlado. Do klubu pribudol tiež Rudo Chovan, ktorý urobil skúšky už v Olomouci a dostal značku OK3CHR. Značka síce nevyzerá dobre, ale tón na 80 a 160 m má pekný zvonivý. Operátori klubu sa vybrali na skusy na osvedčenú kolektívku OK3KGX na Javorinu pri príležtosti PD. Tam sme sa priučili a požiadali sme Cyrila OK3CAD, aby nám prišiel ukázať, ako sa vysiela z Vtáčnika na PD. To už mal TX vybavený VFO v celom rozsahu, a tak ladenie na protistanicu bol pôžitok – stanica ihneď odpovedala. Cyril OK3CAD povedal, že ak splníme jeho podmienky, pôjde s nami na PD 1967.
Rudo Chovan, OK3CHR nw OM3CHR
18. augusta 1966 naše mesto postihla veľká potopa. Nebola to obyčajná voda, ale voda plná uhlíku, fosforu a arzénu. Všetko živé, čo bolo vo vode, zahynulo a včely sa tu nevyskytovali celých 20 rokov. V sklade klubu bolo 130 cm vody, všetko plávalo na hladine alebo pod vodou. Historické inkuranty udržiavané v chode boli plné bahna a skončili v kontajneroch. Trafá, motory, prístroje boli ošetrené, vysušené a uvedené do prevádzky až po niekoľkých mesiacoch. Poisťovňa čiastočne uhradila straty, nakoľko majetok klubu bol poistený. Škoda, že niektoré inkuranty neprežili potopu, vhodne by doplnili múzeum. Rok 1967 bol v znamení zvýšenej aktivity: Vlado, Dušan, Peter. Jano Tichý (letec) sa venuje predpovediam počasia a kreslí synoptické mapy cez telefoto. Ďalší člen klubu Ludvík Hubinský posilnil klub, ale je stále zaneprázdnený – študuje diaľkovo kybernetiku na VŠT. Blíži sa PD 1967 a všetci žijú v očakávaní, že Cyril dodrží sľub, čo dal pred rokom. Ušetril nám tým veľa starostí s prípravou PD, lebo doniesol kompletné zariadenie na 2 m a 70 cm. Pre nás ostala úloha zabezpečiť agregát, benzín, káble a proviant. To mal na starosti nový náčelník Karol Čongrády – zabezpečil všetko, aj kuchárky, takže sme nehladovali.
Koníky vyviezli všetok materiál na kótu a my sme niesli v rukách len drobnosti. Počasie výborné a pred závodom je všetko pripravené. Agregát funguje dobre, treba šetriť benzín, a preto ešte zariadenia vypíname. O 16. hodine štartujeme, spojení pribúdalo veľmi rýchlo. ODX je 480 km, čo bol na QRP zariadenie pekný DX. Celkový výsledok v I. kategórii 22043 bodov. Cyril sa cítil medzi nami veľmi dobre a prisľúbil, že si to môže ešte raz zopakovať. Stalo sa. Mohutná výprava sa úspešne skončila a v predbežnom hodnotení to bolo I. miesto v kategórii do 5 W. Ale po prehodnotení sme sa dostali až na 2. miesto. Za odmenu sme dostali 5 kg kondenzátorov 330 pF a 1 kg priechodkových 2k2. Malo nám to vydržať až do konca tisícročia.
Rok 1968 začal dobre. Dobré správy podnietili aj amatérov k zvýšenej aktivite. Podmienky šírenia boli výborné, účasť v CQ-M, All-Asian Conteste sľubovali dobré umiestnenie. Splnili sme podmienky náročnejších diplomov. Rok 1968 priniesol aj na poli rádioamatérstva nové smery. Niektorí aktivisti sa usilovali o to, aby sa rádioamatéri odtrhli od Zväzarmu. Skoro sa im to podarilo.
August 1968 a vpád spriatelených armád na územie ČSR nás zaskočil. Po odstavení STV a rozhlasových staníc sme boli vyzvaní, aby sme vyslovili nesúhlas so vstupom vojsk na naše územie. Petície a prehlásenia mesta, fabriky a odborárov sme tlmočili cez KV v pásme 40m. Neskôr bolo treba presťahovať zariadenie na iné miesto. Na túto aktivitu najviac doplatili Pavel OK3CCV, Julo OK3GI, Fero Cvičela, ale aj Štefan OK3CAC. Prenasledovanie trvalo dlhé roky a niektorí prišli aj o koncesiu na celé desaťročie. Hrozilo, že klub bude zrušený. Usilovali sa o to okresní funkcionári odboru obrany a niektorí aktivisti OV Zväzarmu. Mimoriadna schôdza k tejto problematike sa zrealizovala aj za účasti Jozefa Krčmárika OK3DG, ktorý bol kategoricky proti zrušeniu klubu a navrhol, aby boli
vykonané zmeny vo vedení klubu, čo by mal byť dostatočný trest za údajné porušenie povoľovacích podmienok. Neboli totiž naplnené skutkové podstaty trestného činu, lebo bolo vysielané v amatérskom pásme, len obsah nebol v súlade s povoľovacími podmienkami.
V roku 1970 sme boli poverení zorganizovať majstrovstvá SR v rýchlotelegrafii. Tejto úlohy sme sa zhostili veľmi dobre. Využili sme na to perfektne ozvučenú jazykovú učebňu v SOU s oddelenými kabínami na príjem a všetky potrebné priestory pre súťaž sa nachádzali v jednej budove. Majstrom Slovenska sa vtedy stal Boris Bosák, OK3BT.
V roku 1970 bol za vedúceho operátora navrhnutý Peter OK3CGI. Zmena bola zapísaná v roku 1971. Z toho dôvodu v rokoch 1969 a 1970 bol zaznamenaný útlm činnosti. Rady našich členov posilnil skúsený operátor a konštruktér Stanislav Ďuriš OK3CCD a obyvateľmi Partizánskeho sa stali aj Rudo Lukačka OK3TFM a Gitka Lukačková OK3TMF, kde začali aj pracovať. Ale na poli výcviku všetko prebiehalo v poriadku. Do krúžku sa prihlásil Štefan Hamara ako 12-ročný, Jozef Zeliska, Oľga a Marika Kučerové, Milan Tóth, Pavol Vanko, Ľudo Baranček a ďalší. Začala príprava na získanie OL licencie. Bol záujem a z účastníkov kurzu zostalo klubu verných 5 mladých. Každý rok pribúdali ďalší noví mladí. Každý operátor ovládal telegrafiu a dokázal robiť telegrafné spojenia. Každý OL operátor dostal SD160 transceiver na 160 m, ktorý sa vyrábal v Banskej Bystrici. Niektorí používali prijímače preladené EL10 alebo Torn Eb. Na bytovom podniku sa podarilo vybaviť povolenie na 2x38m dipóly na 160m. Začali sme sa zúčastňovať súťaží RTO (príjem, prevádzka a orientačný beh). Táto populárna športová disciplína nás chytila
za srdce a využili sme každú možnú účasť na pretekoch. Prvá súťaž bola v Hodoníne o Hodonínsky hrozen v roku 1970. Boli kategórie mužov, dorastencov a mládeže. Postupne pribúdali súťaže hlavne na Morave, ale v roku 1973 už aj na Slovensku. Poriadali sa postupové súťaže cez okres, kraj a republiku. Bola to disciplína podobná ROB, ale túto disciplínu sme u nás nerobili. Líškarom stačilo naučiť sa len pár písmen, výborne behať a orientovať sa v teréne a to sa mladým veľmi nepáčilo. Tiež sme nemali materiálové vybavenie pre ROB. RTO sa mladým zapáčilo, lebo doplnkový orientačný beh prevádzkovali aj mimo rádioamatérstva na okresných, krajských preboroch OB a zúčastňovali sa aj viacdenných preborov v OB. O tom, že sa im darilo, svedčia aj dosiahnuté výsledky. Len názov Rádioklub organizátorom akosi nešiel do hlavy, očakávali nejakú telovýchovnú jednotu alebo športový klub. Naši členovia sa zúčastňovali aj Behov oslobodenia Bratislava – Devín – Bratislava ako aj Košického maratónu (Štefan OK3CWU – OM5AA).
V roku 1973 sme na základe výsledkov pretekov na KV dostali zariadenie typu SOKA FT DX 505 na KV a neskôr aj OTAVU. Nebolo to také jednoduché, lebo pri prideľovaní mali prednosť iné (kamarátske) kluby blízke členom predsedníctva. Zariadenie sme mali, ale bez dobrých antén to nemalo patričný efekt. V spolupráci so ZO Zväzarmu sme sa podieľali na výstavbe budovy, v ktorej sme potom sídlili až do roku 1990. Počas výstavby sme zabudovali do miestností všetky káblové rozvody, trojfázovú prípojku, rúry na strechu pre koaxiálne káble, betónový základ pre sklopný priehradový stožiar. Všetko toto pripravil Rudo Chovan OK3CHR a o antény Cubical QUAD sa postaral Rudo Lukačka OK3TFM. Ešte ako študent vycestoval do Budapešti do predajne rybárskych potrieb a doniesol v rýchliku 10 ks 5m dlhých bambusových palíc. Colníci len krútili hlavou na hraniciach, lebo trúbky sa zmestili len na chodbu a cestujúci museli opatrne chodiť vedľa balíka, aby bambusy nepoškodili. Otázka – na čo vám to bude, odpoveď: na ryby.
Antény na budove Zväzarmu
Hamshack OK3KAP
Po dokončení budovy už nič nestálo v ceste namontovať anténu na strechu. Celková výška stredu QUAD antény bola 20 a chodilo to výborne. Zladenie antény robil osobne Rudo Lukačka OK3TFM a asistovala nám montážna plošina z Požiarneho zboru vo fabrike ZDA. Bambusy boli kvalitne naimpregnované a vydržali na streche viac ako 12 rokov! V roku 1974 sme sa zapojili do súťaže o majstra ČSSR a podarilo sa nám získať prvé miesto, keď sme tromfli našich konkurentov OK2KOS z Ostravy. Ani dnes nám nikto nechce veriť, že to bolo len s holou SOKA bez akéhokoľvek PA. Antény 160m, 80m: dipóly, 40m: 2 el. fixná Yagi, 20, 15, 10m: 2 el. Cubical QUAD 20m vysoko. Operátori: OK3CGI, OK3TFM, OK3TFN, OK3CWU, OL8CAB, OL8CAG, OL8CGI, OL8COS, OL8COZ.
V roku 1975 sa podarilo obhájiť prvenstvo na M ČSSR v práci na KV v kategórii klubov. V týchto časoch sme sa už plne venovali tréningu v rýchlotelegrafii a modernému viacboju telegrafistov. Učebňu telegrafie sme vybavili kompletnou ústredňou pre príjem a individuálne kľúčovanie, na čom mal najväčšiu zásluhu Pavel OK3CCV – neskôr OK3CLK, Števo Ďuríček a Marián Beličín OK3TDL. Učebňu využívali na výcvik branci a tiež ostatní rádioamatéri. Nové koncesie získali Dušan Adamec OK3TDA, Oľga Kučerová OK3CYL a Dušan Daniš OK3CTW. V tomto roku už začali krúžok navštevovať Vlado Kopecký OL8CGI, Miloš Koterec, Daniel Tunega, Milan Gajdošech a Eduard Majerský. Niektorí o OL nemali záujem, alebo už priamo požiadali o značku OK.
Rok 1975 bol v znamení úspechov telegrafistov a viacbojárov. Na majstrovstvách Slovenska v MVT v Tlmačoch získal prvé miesto Pavol Vanko OK3TPV a v kategórii mládeže Vlado Kopecký OL8CGI získal 2. miesto. V tom istom roku na M ČSSR získal prvé miesto Jozef Zeliska v kategórii do 18 rokov a Vlado Kopecký v kat. do 15 rokov bol na 4. mieste. Na základe výsledkov boli naši členovia zaradení do širšieho kádra reprezentantov tak v rýchlotelegrafii, ako aj v modernom viacboji telegrafistov. Do reprezentácie sa dostali P. Vanko, J. Zeliska, V. Kopecký, M. Gajdošech a E. Majerský.
Rok 1977: Náš rádioklub bol organizátorom M SSR v MVT – Duchonka. Čakalo nás sústredenie pred medzinárodnými pretekmi v Bulharsku. Tu nás úspešne reprezentoval Pavol Vanko a Vlado Kopecký. Najúspešnejšími Slovákmi boli Michal Gordan a Vlado Kopecký. Na medzinárodných majstrovstvách ČSSR v Žďári n. Sázavou zvíťazil v tomto roku Vlado Kopecký OL8CGI. Jozef Zeliska skončil na druhom mieste tesne za ruským reprezentantom Peškovom. Na poli rýchlotelegrafie vytvorili nové čsl. rekordy Pavol Vanko v kategórii mužov tempom 240 zn/min a Vlado Kopecký tempom 220 zn/min. Obaja sa stali majstrami Slovenska a Pavol aj absolútnym majstrom ČSSR. Vlado Kopecký skončil na 2. mieste v kat. C. Najprestížnejšiu rýchlotelegrafnú súťaž o pohár VOSR prekvapivo s veľkým náskokom vyhral v Prahe Pavol Vanko, OK3TPV a splnil podmienky majstra športu. Vlado Kopecký skončil na 4. mieste. V roku 1978 opäť úspešne bodovali telegrafisti P. Vanko a V. Kopecký – majstri ČSSR v telegrafii, bodovali aj v medzinárodných pretekoch o Dunajský pohár v Bukurešti, kde Vlado získal 2 zlaté medaily a Pavol Vanko obsadil celkové 8. miesto. M SSR na Zemplínskej Šírave v telegrafii patrili prvé miesta vo všetkých kategóriách RK Partizánske – muži: P. Vanko, juniori: Vlado Kopecký a v kat. mládeže 1. miesto Milan Gajdošech a 2. miesto Edo Majerský. Medzinárodné preteky MVT v Žitomíre obohatili Vlada Kopeckého o zlatú medailu v kategórii družstiev juniorov. Okrem toho na medzinárodných pretekoch v telegrafii boli členmi reprezentácie P. Vanko a Vlado Kopecký. V MVT presvedčivo obhájil Vlado Kopecký titul majstra ČSSR. V športovej telegrafii dosiahol Pavol Vanko OK3TPV 7x majstrovský titul a splnil podmienky pre udelenie titulu Zaslúžilý majster športu, ktorý mu aj bol udelený.
Reprezentanti ČSSR v telegrafii
Rok 1979 pokračoval v dobrých výsledkoch na úseku MVT, telegrafie a medzinárodnej súťaže Bratstvo priateľstvo v poľskom Bialystoku reprezentoval družstvo juniorov Jozef Zeliska, ktorý si výborne počínal, len škoda že v orientačnom behu stratil niekoľko minút hľadaním kontroly, čo ho stálo medailu. Medzinárodným rozhodcom bol Peter Martiška, OK3CGI. Rok 1980 bol tiež bohatý na športové výkony. Študenti sa museli zodpovedne venovať štúdiu, a tak sa činnosť sústreďovala len na hlavné súťaže v rámci SSR a ČSSR, prípadne na medzinárodné súťaže. Naši pretekári sa zúčastnili a úspešne si počínali na M ČSSR v Drietome vo viacboji, čo bola príprava na komplexnú medzinárodnú súťaž v roku 1981, ktorá sa mala konať v Novom Meste nad Váhom.
Rok 1981: ČSSR bola organizátorom medzinárodných pretekov vo viacboji v Novom Meste nad Váhom. Súťaž výborne pripravili pracovníci našej armády, rádioamatéri OK3CDL, OK3TDK, OK3CFZ, OK3CHG, OK3QQ. Na súťaži bol aj Vlado Kopecký v kategórii 18-21 rokov a ako hlavný rozhodca kľúčovania pôsobil Peter OK3CGI. Ivan Harminc a pracovníci URK boli s organizáciou nadmieru spokojní. Záverečný hamfest nemal chyby, ani búrka nenarušila hladký priebeh záverečného ceremoniálu. Vyznamenala sa cimbalová muzika Armády z Trenčína. Noví členovia klubu Milan Bebjak a Miro Bebjak zapadli do kolektívu a ako OL operátori robili pekné DXy. Miro sa venoval aj rýchlotelegrafii a MVT, Milan inklinoval k VKV. Miro Bebjak chodil do školy v Starej Turej, tak sa v klube objavil len cez víkendy alebo cez prázdniny. Po maturite krátko pracoval v Partizánskom, a na 5 rokov odišiel posilniť OK3KFF. Neskôr odišiel na more ako rádiový dôstojník ČSPD. Túto kolektívku v čase štúdií posilňoval tiež Pavol Vanko. V roku 1982 sme získali na VKV už používaný a osvedčený transceiver FT221R.
Zúčastnili sme sa aj PD 1982. Fotodokumentácia je v kronike a výsledky 400 spojení a 102 tisíc bodov. Na deň rekordov sa družstvo posilnené o východniarov z Prakoviec vybralo na Kľak 1352 m n.m. Antény, akumulátor 50 Ah, TRX a proviant sme vyniesli po namáhavej 4-hodinovej ceste aj za pomoci turistov zo Žiliny.
Výsledok bol nad očakávanie: 460 spojení a 152 000 bodov bol klubový rekord. Svalovicu sme cítili ešte ďalší týždeň, len škoda, že pred závodom, keď sa vytvorili podmienky ES, sme nestihli nainštalovať zariadenie. Do klubu začali chodiť mladí operátori Jožo Reck, Ľubo Martiška, Tibor Hanko, Ľuboš Jančovič a Laco Bakyta. Pokračovalo sa vo výcviku a za niekoľko rokov z nich boli výborní pretekári v MVT a telegrafii. Tiež sa venovali 160m pásmu v rámci povolenia OL. Všetci absolvovali celoslovenský kurz OL. Ľubo Martiška bol reprezentantom ČSSR v telegrafii a medaily si priniesol z Rumunska, Poľska a z ME v Belgicku.
Mladí operátori vľavo OM5ZW, vpravo OM5RW
Kľak 1352 m., Deň rekordov 1982: OK3CWU, OK3PA, OL0CGF, OK3TPV, OL0CGF yl, OL8CGI
V rokoch 1982 až 1985 sme začali pretekať na KV hlavne v CQWW a CQWPX kontestoch. Prevádzka z mesta nebola taká efektívna, lebo priemyselné rušenie z fabriky a sodíkové výbojky v meste spôsobovali problémy pri príjme slabých staníc. Niekoľko rokov naši mladí operátori vyhodnocovali krátkodobé preteky na 160m pásme tzv. Telegrafné pondelky a niekoľkokrát sme vyhodnocovali celoštátnu súťaž FONE závod v pásme 80m. Naši jednotlivci sa zúčastňovali pretekov reprezentačnej stanice OK7AA či už zo Šamorína, alebo z iných lokalít, ktoré už boli vybavené anténami.
V roku 1984 sme nadviazali bližšie kontakty s rádioamatérmi z bývalej NDR – rádioklub Pirna, kde pôsobil Wolfgang DF8AA. Pravidelne nás navštevoval, nosil svoje zariadenia na VKV kontesty a zúčastňoval sa aj pravidelných stretnutí rádioamatérov v Tatrách. Naši členovia klubu navštívili družobný klub v roku 1985. Priateľské vzťahy sú udržiavané dodnes.
Poľný deň 1985, Vtáčnik JN98HP
V týchto rokoch sa rozhodovalo o tom, kde vybudujeme nové vysielacie stredisko. Do úvahy prichádzal areál hvezdárne, kde bola podmienka anténami nezatieniť južný horizont. Mali sme prísľub od mesta, že v suteréne budeme mať jednu alebo dve klubové miestnosti pre prácu cez satelity. Nakoniec stavbyvedúci p. Šakový dal priestory zasypať štrkom ako nepotrebné – bez nášho vedomia. Museli sme hľadať iné riešenie. V záhradkárskej osade Viničky II. sme požiadali o odpredaj jednej parcely na kopci a uhradili sme poplatok. Pridelili nám najhoršiu parcelu z hľadiska prístupnosti, s prevýšením terénu 11m na ploche 450 m2, ale rohová parcela nám vcelku vyhovovala.
Začiatok výstavby QTH v Návojovciach
Usmiati brigádnici. Ešte nevedia, čo ich čaká.
Dali sme vypracovať projekt na chatku, vybudovali sme 550m dlhú elektrickú prípojku, vybavili sme elektrický prívod z trafostanice aj pre záhradkársku osadu. Začalo sa budovať a stavbu chatky sme ukončili v roku 1986. Potom sme začali budovať anténne systémy a zúčastňovali sme sa medzinárodných súťaží hlavne na dolných pásmach. Pribudol 18 m stožiar pre 3x 3el. Yagi na 20m, 15m a 10m a záclony pre 80m do 4 smerov. Vertikál o elektrickej dĺžke 33 m s 15 radiálmi pracoval výborne a boli možnosti stavať smerové prijímacie antény. Používané zariadenie SOKA už nevyhovovalo na serióznu prácu, tak sme v rámci ZO vykonávali vedľajšiu hospodársku činnosť celý rok 1987 aj 1988. Zarobili sme celkom 100 tisíc korún na výruboch stromov a krovia pod elektrickými vedeniami 220 kV. Brigád sa zúčastňovali Palo OK3TPV, Peter OK3PA, Števo OK3CWU, Milan OK3CZQ a ďalší spolupracujúci profesionáli – pilčíci.
Potom sme objednali u firmy ALLAMAT v Prahe TRX IC751A, ktorý stál v tej dobe 98.000 Kčs. K tomu bolo treba ešte dokúpiť 250 Hz filter, urobiť nový zdroj a začalo sa experimentovať s koncovými stupňami. Rôzne typy PA sú zobrazené v kronike, ale hlavne, že sa pri tom nikomu nič nestalo. Dlho sme používali Silver box s 2xRE 125C – 500W podľa OK3CZM. Čiastočne sme ešte v starých priestoroch využívali profi PA KV 200 z produkcie Tesla. V začiatkoch nám úspešne pomáhali na príjem malé transceivre M160. Počas kontestu boli na príjem pripojené aj 4 ks M 160 a z rôznych smerov sme zachytávali volanie. Už koncom 80. rokov sme začali využívať výpočtovú techniku, bez ktorej sa kontestovať nedá.
Ako prvé sme využívali programovateľné kalkulačky typu TI57, kde sa počítali vzdialenosti lokátorov na VKV, neskôr TI58 a TI59C, kde už bolo možné vytlačiť výsledky na pásku. Neskôr sa používali 8 bitové počítače ZX spektrum. Checklis tlačil v strojovom kóde spoľahlivo aj PMD85. Veľký stolný počítač PC 286 sme si raz požičali zo ZDA Partizánske. Po inštalovaní programu pracoval spoľahlivo 24 hodín, potom sa zaťal a nevedeli sme s tým pohnúť. Takže sme odbehli závod len spolovice. Postupne sme tieto problémy vyriešili. Rokom 1989 všetky súťaže telegrafie a MVT skončili. Mládež si mala možnosť vybrať, či sa budú venovať KV alebo VKV, výpočtovej technike alebo niečomu inému. V klube sa nám podarilo dosiahnuť nefajčiarske prostredie a prostredie bez liehových nápojov. Pustili sme sa do budovania prídavných zariadení ako PA a na kontesty sme prinášali vlastné súkromné zariadenia. Pri intenzívnej činnosti sme akosi pozabudli osláviť 50 rokov trvania rádioklubu a mnohí starší členovia nám to vytýkali.
O budovu ZO Zväzarmu sme prišli podvodným podpisom zmluvy na Autoškolu Autoprogres a v priebehu niekoľkých dní sme museli opustiť miestnosti klubu, ktoré vzápätí Autoškola prenajala počítačovej firme. Ešte šťastie, že sme mali kde časť vecí presťahovať, ale aj tak veľa vecí zostalo v domácich priestoroch členov klubu. Pre vysoké nájomné sme museli uvoľniť aj priestory dielne pod slobodárňou, ako aj priestory bývalých poľských barakov.
Politické zmeny v roku 1992 a štart v roku 1993 pod novým prefixom príjemne prekvapil všetkých členov a začali sme sa intenzívnejšie venovať DX a kontestovaniu. Dobré výsledky sme dosiahli aj v kategórii jednotlivcov a seriózne závodenie začalo v roku 1994. Pod značkou OM3KAP sme pretekali v CQWW a ARRL DX a WPX kontestoch. V roku 1995 sme požiadali o kontestovú značku OM7M, ktorú používame doteraz. Medzi rokmi 1995 až 2005 sme získali 5-krát titul majstrov SR v práci na KV a stali sme sa najúspešnejším klubom na Slovensku. Konkurencia ale medzitým vybudovala pracoviská, o ktorých sa nám môže len snívať. Dôležité je držať krok s týmito špičkovými stanicami a tak vytvárať správne konkurenčné prostredie. Hoci na športovom poli vládne medzi klubmi veľká
rivalita, udržiavame s operátormi konkurenčných klubov nadštandardne dobré a priateľské vzťahy.
V roku 2000 sme vymenili setup modernizáciou TRX za FT1000MP a vlastnými zariadeniami, ktoré si na súťaže vozíme. Koncové stupne 2x SRS 457, 1 kus plus klubový PA s GU84b a zapožičaný OM Power a jeden PA s RE1000A. Postupne sme povymieňali koaxiálne káble, doplnili stožiare o smerovky na 3×6 el. na 15m , 2×6 el. na 20m, 4 el. na 40m, Rotary Slopery L/4 na 160m a smerovky 3×6 el. na 10m. Podrobnosti sú na klubovej webovej stránke www.om7m.org.
Vertikál 1,8 / 3,5 MHz, 33 m UP
6el Yagi 14 a 21m, 18m UP
4el + 2el HB9CV – 40m, 6el + 6el Yagi – 20m, 6+6+6el Yagi – 10m, 6+6+6el Yagi – 15m
Nezabúda sa na softwarové vybavenie kontestových pracovísk, doplnenie Mikrokeyermi a zlepšovanie účinnosti prijímacích systémov. Pri konštrukciách stožiarov mali nemalý podiel pri realizácii Rudo Karaba OM3PC – zváranie a opracovanie kovov, Pavol Bartók OM5BP ako konštruktér a projektant a pri realizácii pomáhali všetci členovia klubu najmä Milan Bebjak OM3TZQ, Pavol Vanko OM5RM, Miro Bebjak OM5RW, Ľubo Martiška OM5ZW a Peter Martiška OM3PA. Všetkým teda patrí nesmierna vďaka. Každý rok sme skompletizovali vždy jeden stožiar vrátane antén, či už to bola výmena alebo čiastočná rekonštrukcia. Odpracované boli stovky hodín, členovia klubu finančne prispievali na nákup zariadenia a materiálu. Materiálne nám pri tom pomáhalo aj mesto Partizánske cez komisiu pre kultúru a šport. Treba spomenúť dobrú spoluprácu aj s miestnym AGRO podnikom Skačany, ktorý nám mimo vegetačného obdobia umožňuje ťahať po ich pozemkoch prijímacie antény a so Zväzom slovenských zahradkárov Partizánske.
Prišli úspechy aj na medzinárodnom poli. Dostali sme sa medzi európsku špičku v kategórii MULTI/SINGLE. Európske prvenstvá sme získali v CQWW 2005 CW a vo WPX 2008 CW. Dokladom sú plakety, ktoré zdobia steny klubu aj so značkami operátorov. Oceňujeme, že už vyše 12 rokov nám pravidelne pomáhajú pri kontestoch Rudolf
Karaba OM3PC a Tomáš Mikeska OK2BFN, Jozef Čižmárik OM5AW, Gitka Lukačková OM5MF. Hosťujúci operátori sú Milan OM2KI, Jano OM2IB, Noro OM6NM, Robo OM1KW, Jaro OM1II, Miloš OM5ZM. V minulosti to boli aj Rado OM6KW a Roman OM4KW. Hosťovanie využíva aj Vlado OM7CA.
Domáci operátori sú: Ľubo OM5ZW, Miro OM5RW, Paľo OM5RM, Števo OM5AA a Peter OM3PA (VO a predseda rádioklubu). Pod individuálnou značkou aktívne pracuje na KV a VKV Ivan Haba OM5UM. Z jednotlivcov získal titul M SR na KV v roku 2007 Ľubo Martiška OM5ZW a Peter Martiška OM3PA získal viackrát za sebou Slovenský pohár za KV preteky. Milan Bebjak OM3TZQ získal viacnásobne majstrovský titul v práci na VKV. Pri kontestovaní v poľných podmienkach na kopcoch zažil rôzne komické príhody, ale stretol sa aj s reálnym nebezpečenstvom. Namrznuté antény sa zrútili na stan. Operátori, ktorí momentálne pôsobia v zahraničí sú: Vlado Kopecký OM3CQ, Edo Majerský a Rudo Žikavský M0/OM5ARD. Značky Vlada Tótha OM5AR a Mariky Duchyňovej OM5MD sú momentálne bez aktivity na pásme. Neaktívna je Eliška Matejovová OM4AEM a Michal Tylka OM4AMT zo študijných dôvodov.
Radosť nám robia noví operátori Martin Hamara OM5ZZ, Martin Znášik OM4AAS, Michaela Majerská OM4AQW a Ondrej Bencze OM4ABW. Aktívne sa zapájajú do klubovej činnosti a zúčastňujú sa krátkodobých pretekov v rámci OM/OK. Peter OM3PA spolu s Martinom OM4AAS každoročne organizujú krúžok nových rádioamatérov v priestoroch miestneho gymnázia. Vďaka vedeniu školy za túto pomoc. Vôbec nás netrápi, že naši odchovanci v klube opustili rodné mesto a robia nám dobré meno v iných kluboch. Sú angažovaní v rôznych odvetviach hospodárstva a podnikania, alebo pracujú na zastupiteľských štátnych orgánoch. Jeden náš bývalý člen, Miloš Koterec, je europoslancom a Daniel Tunega vykonáva vedeckú činnosť na Viedenskej univerzite. Treba spomenúť Ruda Lukačku OM5FM ako úspešného podnikateľa na úseku informačných technológií, Dušana Adamca OM1DA experta na financie, Vlada Bužeka OM7CA bývalého vedúceho pracovníka firmy Siemens Banská Bystrica, Milana Tótha riaditeľa firmy DELIPRO Piešťany, Ľudovíta Barančeka odborníka na počítačové systémy, Zitu Šuchterovú lekárku detského sanatória Dolný Smokovec. Odchovanci klubu Jozef Zeliska, Vladimir Kopecký a Eduard Majerský sú pracovníkmi MZV SR. Vladimír Hodál OM1CR a Tibor Hanko živnostníci. Aj terajší členovia klubu zastávajú dôležité posty v rôznych telekomunikačných firmách.
Pri formovaní mladých ľudí sa nemohlo zabudnúť na dobrú spoluprácu s rodičmi mládeže a niekedy pohovor s rodičom člena klubu preventívne vyriešil črtajúce sa problémy. Podarilo sa nám aspoň čiastočne nasmerovať záujmovú činnosť v klube na budúcu profesionálnu orientáciu, ukončenie vysokoškolského štúdia a tým si vytvoriť predpoklad pre úspešné začlenenie sa do spoločnosti. Aktívnou činnosťou sme prispeli k tomuto cieľu aspoň čiastočne. Je potrebné venovať tichú spomienku našim bývalým členom, ktorí nás v posledných rokoch opustili. Im patrí naše poďakovanie za to, že nám vytvorili podmienky na činnosť klubu, že v ich reálnom čase obetavo pracovali pre rádioklub. Boli to títo členovia:
JUDr. Stanislav Ďuriš – OK3CCD
František Cvičela – OM3TKX
Dpt. Štefan Adamec – OM3CAC
Július Lacko – OK3GI
Vincent Gavliak – PO
Dušan Kubíny – OM4AKD
Michal Brokeš – PO
Ján Zuzula – inštruktor RT
Daniel Filo – PO
Stanislav Červeňanský – PO
Kazimír Michník – predseda ZO
Spracovatelia sa vopred ospravedlňujú za to, ak sme na niekoho zabudli pri spomienkach na 60-ročnú existenciu rádioklubu v Partizánskom. Vychádzali sme z podkladov a kroník, ktoré boli k dispozícii na oživenie spomienok. Veríme, že spolupráca s Hornonitrianskou hvezdárňou sa na úseku kozmickej komunikácie a EME aktivity v krátkom čase zlepší. Zlepšenie očakávame aj v spolupráci s Centrom voľného času, kde sa nám, bohužiaľ, v posledných rokoch nepodarilo zabezpečiť priestory pre výcvik mládeže. Účastníkom osláv jubilea 60 rokov rádioklubu, priaznivcom ďakujeme za morálnu a finančnú pomoc, ktorú nám v rámci svojich možností poskytli. Tiež chceme vyjadriť poďakovanie firmám a jednotlivcom pri materiálnej pomoci pri činnosti rádioklubu.
Kontestový tím počas ARRL DX 2009 CW:
horný rad zľava – OM2IB, OM5ZW, OM5RW, OM5RM,
dolný rad zľava: OK2BFN, OM3PC, OM3PA
Účastníci DX expedícií
SV5 – Rhodos isl. (2002) – operátori OM3PC, OM5RW
SV9 – Kréta, Gavdos isl. (2002) – operátori OM5RW, OM3PC
TK – Korzika isl. (2002) – operátori OM5RW, OM3PC
3B8 – Mauritius (2005) – operátori OM3PC, OM5RW, OM5AW
9A – Pag isl. (2005) – operátori OM5ZW, OM5AW
9A – Palagruza isl. (2006) – operátori OM5MF, OM5AA,OM5ZW, OM5ZZ, (+9A2AN)
E4 – Palestina (2008) – operátori OM3PC, OM5RW (+ OM3JW, OM2DX)
PZ5 – Surinam (2008) – op. OM5AA, OM5AW (+ OM2TW, OK2RK, OK1NY, OK1RI)
Prehľad operátorov Rádioklubu OK3KAP-OM3KAP
1949 – 2009
Súčasní operátori:
Ing. Pavol Vanko OM5RM
Ing. Miroslav Bebjak OM5RW
Ing. Ľubomír Martiška OM5ZW
Peter Martiška OM3PA – VO RK
Rudolf Karaba OM3PC
Milan Bebjak OM3TZQ
Margita Lukačková OM5MF
Ing. Ivan Haba OM5UM
Rudolf Chovan OM3CHR
Ing. Dušan Bajzík OM3TQM
Pavel Bartók OM5BP
Mgr. Martin Znášik OM4MM (ex. OM4AAS)
Štefan Hamara OM5AA
Martin Hamara OM5ZZ
Michal Tylka OM4AMT
Eliška Matejovová OM4AEM
Michaela Majerská OM4CX (ex. OM4AQW)
Ondrej Bencze OM4FM (ex. OM4ABW)
Mária Duchyňová OM5MD
RNDr. Vladímír Tóth OM5AR
Bývalí operátori klubu:
Ing. Dušan Adamec OM1DA
Ing. Rudolf Lukačka OM5FM
Ing. Vladimír Bužek OM7CA
Tibor Hanko OM5NU
Ing. Ľudovít Hubinský
Ing. Zdeno Borcha
Bc. Eduard Majerský ex OL8CNG
Ing. Vladimír Kopecký OM3CQ
JUDr. Jozef Zeliska OM1GM
MUDr. Zita Šuchterová OM8CZ
Peter Fulajtár OM6PF
Jozef Kalocsányi OM5CD
Ing. Milan Tóth ex OL8CAB
Ing. Miloš Koterec ex OK3CQP
Ing. Daniel Tunega ex OK3CQN
Milan Horváth OM3CDN
Oľga Kučerová -Danišová OM3CYL
Marian Beličín ex OK3TDL
Dušan Daniš ex OK3CTW
Vladimír Hodál OM1CR
Ing. Ľudovít Baranček
Milan Gajdošech
Štefan Ďuríček
Karol Čongrády
Ján Tichý
Ladislav Bakyta
Vladimír Kováč
Ľuboš Jančovič
Robert Gális
Jozef Reck
Hosťujúci operátori:
Tomáš Mikeska OK2BFN
Jozef Čižmárik OM5AW
Ing. Milan Kováč OM2KI
Ing. Ján Kováč OM2IB
Ing. Ján Babinec OM2XW
MUDr. Norbert Moravanský OM6NM
Bc. Robert Černík OM1KW
Ing. Miloš Kopec OM5ZM
Jaroslav Kubíček OM1II
Silent key operátori
Dušan Kubíny OM4AKD
Dpt. Štefan Adamec OM3CAC
JUDr. Stanislav Ďuriš OK3CCD
Július Lacko OK3GI
Stanislav Červeňanský PO
Daniel Filo PO
Vincent Gavliak PO
Michal Brokeš PO
Ján Zuzula RT
František Cvičela OM3TKX
Rádioklub Partizánske, OK3KAP – OM3KAP, 1949 – 2009,
informačný spravodajca vydaný pri príležitosti 60. výročia založenia rádioklubu KAPA Partizánske.
Text: Peter Martiška OM3PA © 2009,
grafické spracovanie: Mgr. Martin Znášik OM4AAS